aktualizované: 17.12.2020 09:01:06
Náuka o dreve |
|
Náuka o dreve...
NÁUKA O DREVE
1. Drevo - kladné vlastnosti
Drevo predstavuje pružný, pevný a pritom ľahký materiál, ktorý má dobré tepelnoizolačné vlastnosti, je schopný znášať veľké zaťaženie, tlmiť vibrácie, ľahko sa opracúva reznými nástrojmi, možno ho spájať, spevňovať kovovými, a inými výplňami. Drevo má pôsobivé dekoračné vlastnosti a môže mať aj výborné rezonančné vlastnosti
2. Drevo - nežiadúce vlastnosti
Pri opracovaní len mechanickou cestou - zmena vlastností, nerovnorodáštruktúra, anizotropia, prítomnosť chýb, zosychanie, napúčanie, šúverenie, praskanie, zahnívanie a horenie
3. Spôsoby odstránenia nedostatkov
Do značnej miery - cestou chemicko-mechanického a chemického spracovania na listové a doskové materiály papier, lepenku, drevovláknité dosky (DVD) a drevotrieskové dosky (DTD), dyhy - použitie - stavba lodí, výroba vagónov, elektrotechnický, potravinársky priemysel
- úprava dreva antiseptikami, antipyrénmi, jeho lisovanie a plastifikácia modifikujú vlastnosti dreva, ktoré sa stáva odolné voči ohňu abiologickým škodcom , majú vyššiu pevnosť, nižšiu hygroskopicitu.
4. Habitus stromu
Je charakterizovaný najmä tvarom koruny,ktorý ovplyvňuje uhol vetvenia a jeho spôsob, hrúbka vetiev, podmienky prostredia.
Praslenovité vetvenie - Z jedného miesta od stržňa sa vyvíja niekoľko vetiev -
ihličnaté dreviny, z listnatých drevín len kultivary topoľa.
Striedavé, protistojné a vidlicovité vetvenie - listnané dreviny (striedavé vetvenie -
breza, protistojné-jaseň , javor)
5. Korene - funkcie, typy koreňových sústav
Funkcie - mechanická, absorpčná, vodivá, syntetická a zásobná. Koreňová sústava :
1. kolovitá: hlavný koreň vrastá priamo do zeme ako pokračovanie kmeňa (dub,
borovica)
2. srdcovitá: kolovitý koreň skoro zastavuje rast a bočné korene vrastajúšikmo do
zeme (jedľa, smrekovec, buk, lipa, jaseň) 3. povrchová : korene sa rovnobežne rozrastajú a povrchom pôdy (smrek)
6. Kmeň- funkcie , plnodrevnosť, zbiehavosť
- vynáša asimilačné orgány k svetlu (korunu),
- má vodivú funkciu ako spojnica koreňov s korunou
- a má aj zásobnú funkciu
Ročné prírastky majú charakter na seba nasunutých kužeľovitých plášťov, šírky ročných kruhov sú už vo veku nad 25 rokov v hornej časti kmeňa väčšie ako s dolnej - tým sa kužeľovitý tvar približuje k valcovitému - plnodrevnosť kmeňa (najvýraznejšia pri jedli), opačný jav zbiehavosť kmeňa s tvarom bližším kužeľu
Z kmeňovej časti sa vyrábajú najcennejšie guľatinové sortimenty, predstavuje prevažnúčasť priemyselne spracúvanej hmoty.
7. Koruna- funkcie, listy, ihličie
- rozmiestnenie asimilačných orgánov do priestoru
- viesť vodu z kmeňa do týchto orgánov
- ukladať zásobné látky do vetiev a vetvičiek
- tvar koruny závisí od umiestnenia vetiev
Využitie vetiev:
- rovné , hrubšie nad 15 cm a dlhšie nad 2 m do sortimentu guľatiny
- do hrúbky 7 cm - rovnané drevo
- tenšia hmota pod 7 cm - konárovina
- hrab a buk v hrúbke 3 - 7 cm spracovanie na celulózu
Listy a ihličie
- asimilačnú a transpiračnú funkciu
- po opadnutí - súčasť humusu
- z ihličia sa získavajú extrakciou éterické vonné oleje
8. Nakreslite rezy drevom (klikni na - stolari.wbl.sk/Priecny_rez_kmenom.html )
Transverzálny /priečny/ rez - prechádza v rovine vedenej kolmo na os kmeňa, je charakteristický koncentricky uloženými vrstvami ročných kruhov, v strede ktorých je stržeň a na obvode je kôra
Radiálny rez - prechádza pozdĺž kmeňa, v tejto rovine leží stržeň, viditeľné stržňové lúče vytvárajú lesklé plochy a preto sa tento rez nazýva aj zrkadlovým rezom
Tangenciálny(dotyčnicový, fládrový) rez je vedený rovnobežne s pozdĺžnou osou kmeňa, v určitej vzdialenosti od stržňa, kužeľovito vrstevnatá stavba kmeňa spôsobuje, že rovina tangenciáineho rezu šikmo pretína vrstvy ročných kruhov a v strede polohy rezu vytvárajú ročné kruhy parabolickéútvary - fláder Poloradiály, polotangen
9. Smery v dreve - znázornite
Axiálny je rovnobežný s pozdĺžnou osou kmeňa, je kolmý na plochu priečneho rezu
Radiálny je vedený v smere stržňových lúčov a je kolmý na plochu tangenciálneho rezu
Tangenciálny je v dotyčnici k ročným kruhom aje kolmý na plochu radiálneho rezu
10. Čo sú to ročné kruhy
- Hrúbkový prírastok dreva za jeden rok, vytvára sa periodickou činnosťou delivých buniek (kambia) a jeho vrstva obaľuje kmeň, vetvy a korene
- väčšinou pozorovateľné voľným okom alebo pod lupou. Skladajú sa z dvoch farebne aj textúrou rozdielnych vrstiev jarného a letného dreva.
11. Stržňové (dreňové) lúče - ich funkcia
Pozorujeme ich na priečnom reze niektorých drevín ako svetlejšie(často lesklé) čiary prebiehajúce v smere polomerov od stržňa (primárne) alebo od niektorého ročného kruhu (sekundárne) k obvodu kmeňa a vždy prenikajú do lyka, kde sa nazývajú lykové lúče.Zabezpečujú horizontálny pohyb organických látok (produktov asimilácie) v kmeni.
12. Živicové kanáliky - druhy, funkcia
Z našich drevín majúživicové kanáliky smrek, borovica, smrekovec a limba
Horizontálne živicové kanáliky - prechádzajú cez stred niektorých stržňových lúčov a ich rozmery sú pod hranicou viditeľnosti ľudského oka
Vertikálne živicové kanáliky - sú uložené zvisle pomedzi vertikálne orientovanými bunkami dreva, vyskytujú sa prevažne v letnom dreve a môžeme ich pozorovať aj voľným okom akoj emné brázdičky až výraznéčiarky na pozdĺžnych rezoch.
Vertikálne živicové kanáliky aj horizontálne živicové kanáliky sú navzájom spojené,vytvárajú sústavu, z ktorej sa pri poranení kôry roníživica - vytláča sa na povrch dreva.Živica má pre strom ochrannú funkciu (pri poranení) a impregnačnú funkciu - zvyšuje odolnosť dreva proti hubám.
13. Čo sú to makroskopické znaky dreva
Znaky pozorované voľným okom
14. Vymenovať makroskopické znaky dreva
stržeň, ročné kruhy, beľ, zrelé drevo, jadro, stržňové lúče, živicové kanáliky, cievy, hrče ,kôra, kambium, drevo
ostatné makroskopické znaky dreva: vôňa, lesk dreva, hmotnosť, tvrdosť
15. Aké bunkové elementy tvoria ihličnaté dreviny
- vláknité bunkové elementy, ktoré nazývame TRACHEIDY (cievnice - až
90%) - druhým typom sú PARENCHYMATICKÉ BUNKY , ktoré majú zastúpenie
len niekoľko % 16. Aké bunkové elementy tvoria listnaté dreviny
trachey (cievy)
cievnice tracheidy (3 typy)
libriformné vlákna
17. Elementárne zloženie dreva a chemické zloženie dreva
Elementárne zloženie dreva - organické látky - 49,5 % uhlík,
44,2% kyslík, 6,3% vodík
- minerálne látky , z ktorých pri spaľovaní vzniká popol -podiel popola 0,2 až 1,2%.
Chemické zloženie dreva :
a)sacharidická časť (70%) - holocelulóza (celulóza,hemicelulózy) b)aromatickáčasť (25%) - lignín
a)primárne (tuky , škrob.cukor)
b) sekundárne zložky (minerály, triesloviny, farbivá, éterické oleje, živica)
Celulóza tvorí 43 až 52 % z hmotnosti hličnatých ako aj listnaných drevín. Je základnou štruktúrnou zložkoubunkových stien.Hemicelulóza - ovplyvňuje chemické a fyzikálne vlastnosti dreva Lignín - zabezpečuje drevnatenie bunkových stien
18. Čo sú hrče, druhy hrč
Hrče sú základy živých alebo odumretých vetiev počas rastu stromu uzavreté v dreve. Nezdravé hrče - po vyschnutí vetvy Zarastená hrča
19. trhliny - stržňová, odlupčivá, mrazová
vznikajú pri raste stromu (stržňové, odlúpavé, mrazové) pri ťažbe a manipulácii so surovinou (výrobné) vplyvom zosychania dreva (výsušné)
STRŽŇOVÁ - vo všetkých drevinách, 1 alebo viac radiálnych trhlín, ktoré sa začínajú od stržňa ale nesiahajú pod kôru, vznikajú v dôsledku ohýbania stromu vetrom , nárazom stromu o zem pri ťažbe
MRAZOVÁ- vzniká na stromoch v poraste uvoľnením napätia obvodu kmeňa zmršťovaného mrazom - na okrajoch je trhlina zvlnená od prirastania dreva a kôry tzv. mrazová lišta.
ODLÚPAVÁ - môže sa vyskytovať na všetkých drevinách, je to vnútorná trhlina, ktorá je na priečnom reze zaoblená v smere ročného kruhu a šíri sa pozdĺž kmeňa alebo sortimentu, na čele sa objavuje ako oblúkovitá trhlina alebo kruhová trhlina - znižuje akosť dreva(jedľa topoľ, ) porušuje celistvosť dreva.
20. Zbiehavosť kmeňa , krivosť
ZBIEHAVOSŤ- zmenšenie priemeru kmeňa o viac ako 1 cm na 1 m dĺžky, je to odchýlka od ideálneho valcovitého plnodrevného tvaru kmeňa. Ihličnaté dreviny sú menej zbiehavé. Zbiehavosť zvyšuje podiel odpadu pri rezaní guľatiny a pri lúpaní dýh.
KRIVOSŤ - skrivenie kmeňa po dĺžke, častejší výskyt pri listnatých drevinách
a) jednostranná krivosť (skrivenie smerujúce len na jednu stranu)
b) viacsmerná krivosť (pri smere vypuklosti na rôzne strany)
21. nádory, koreňové nábehy
NÁDORY - sú to výrastky, vypukliny na kmeni väčšinou guľovitého tvaru, v dôsledku rozrastania pletív vplyvom rôznych podráždení alebo poškodení kmeňa, ktoré sú vyvolané činnosťou húb, mrazu, mechanickými príčinami, požiarmi
KOREŇOVÉ NÁBEHY- prostredníctvom nich sa korene prirodzene pripájajú na kmeň, priečny rez prízemku nebýva okrúhly ale nadobúda zvlnený okraj.
22. Rebrovitosť, točitosť
REBROVITOSŤ - zvlnený okraj sa vyskytuje na niektorých drevinách pozdĺž kmeňa alebo jeho časti (hrab)
TOČITOSŤ - sa prejavuje šikmým usporiadaním axiálne orientovaných bunkových elementov v dreve (ľavotočivá,pravotočivá)
23. Závitok, dvojitý stržeň
ZÁVITOK zakrivenie ročných kruhov a vlákien zapríčinené prítomnosťou hrč DVOJITÝ STRŽEŇ - 2 stržne na priečnom reze kmeňa sa vytvárajú pod vidlicou kmeňa(medzi dvoma stržňami nachádzame zárast a kmeň má 2 stredy ročných kruhov, zväčšuje sa heterogénnosť stavby dreva
24.Čo spôsobujú drevosfarbujúce huby
Drevo len sfarbujú ale nenarúšajú jeho bunkovú stenu.(estetická chyba)
25.Čo spôsobujú drevokazné huby
(parazitické drevokazné huby - časti stromu so živými bunkami ,saprofytické huby rozkladajú mŕtve drevo .saproparazity - znehodnocujúživé aj mŕtve drevo
26. Podmienky pre rozvoj drevokazných húb (vlhkosť, teplota a prístup vzduchu)
Vlhkosť- optimálna 35 až 80% (vývoj je možný od 10 do 160%) Teplota - 3 až 50 C, optimum 20 až 32 C
Spodná hranica podielu vzduchu v dreve je 5 až 20%
27. Aké typy hniloby poznáte
hniloba mäkká hniloba tvrdá bútľavina (Drevomorka domáca, trámovka jedľová a trámovka plotov)
28.Čo je nepravé zdravé a nezdravé jadro a čo spôsobujú ????
NEPRAVÉ JADRO - sa vytvára v zóne vyzretého dreva alebo v stredovej časti beľových
roztrúsenopórovitých drevín (buk, breza, javor) a má zreteľnú hraničnú zónu
OKRÚHLE NEPRAVÉ JADRÁ-jednoduché, dvojité, mramorovité
NEPRAVÉ JADRÁ LÚČOVITO VYBIEHAJÚCE K OBVODU KMEŇA - hviezdicové jadro,
plamencové
29. Poškodenie hmyzom - charakteristika
Sú to najmä larvy hmyzu, ktoré sa živia drevom a kôrou, napádajú rastúce stromy alebo čerstvo vyťažené drevo. Parazit je na živých stromoch, saproparazit je na čerstvo vyťaženej drevine, saprofyt na odumretom dreve.Chrobáky blanokrídlovce motýle - dospelý hmyz na strome (imágo) (Blanokrídlovce - pilorítka, Hmyz - lykožrút smrekový, červotoč, fúzač krovový ) Veľkosť , tvar chodieb, a spôsob usporiadania v dreve je charakteristický pre určitý druh hmyzu.
30.Čo je to vlhkosť dreva ako ju možno vyjadriť
Vlhkosťou dreva rozumieme množstvo vody, ktoré sa nachádza v dreve. Absolútna vlhkosť - vyjadruje sa pomerom hmotnosti vody k hmotnosti absolútne suchého dreva. Relatívna vlhkosť dreva - vyjadrená pomerom hmotnosti vody a hmotnosti mokrého dreva .Vyjadrujú sa v %.
31. Aké druhy vody sa nachádzajú v dreve
Voľná voda kapilárna Viazaná voda( hygroskopická)
32. Bod nasýtenia vlákien
Sa definuje ako stav dreva, pri ktorom drevo obsahuje len viazanú vodu, pričom bunkové steny sú nasýtené bez toho, aby sa v dutinách buniek nachádzala voda v kvapalnom skupenstve.
33. Stupne vlhkosti pre vzduchosuchéa izbovosuché drevo
Vzduchosuché - 15-20%, Izbovosuché - 8-10%
34.Čo je to rovnovážna vlhkosť dreva, akým procesom sa dosahuje
Ak vzorku dreva umiestnime v prostredí s konštantnými parametrami a necháme ju tam dostatočne dlho, dosiahne stav vlhkostnej rovnováhy. - vlhkosť dreva zodpovedajúca tomuto stavu sa nazýva rovnovážna vlhkosť dreva. Dosahuje sa sorpciou - proces dosahovania rovnovážnej vlhkosti zdola (navĺhaním), alebo
desorpciou opačný proces - vysúšanie
35.Čo je hygroskopicita dreva
Schopnosť meniť svoju vlhkosť podľa okolitého vzduchu. ????????
36.Čo je príčinou priečneho šúverenia - nakreslite príklad
Vyvoláva ho rozdielne radiálne a tangenciálne zoschnutie a je tým väčšie , čím je väčšia vzdialenosť od stržňa po okraj.
37. Kolaps - zrútenie bunkových stien - kedy nastane
Nastane, keď sa voľná voda z dreva rýchlo odstráni, najčastejšie pri vlhkosti 50-60% . Rýchlym odstránením voľnej vody z dreva vznikajú v dreve prázdne priestory
38. Definujete hustotu dreva ako ju možno vyjadriť
Hustota dreva -udáva hmotnosť jeho objemovej jednotky (udáva hmotnosť jednotkového objemu dreva pri určitej vlhkosti) Vypočíta sa z podielu hmotnosti mw a objemu dreva Vw Vyjadruje sa najčastejšie v kg .m'3 alebo g.cm"3
39. Orientačná hodnota hustoty pre naše mäkké a tvrdé dreviny
Najťažšie drevo guajak 1363 kg .m"3 Najľahšie drevo balzy 130 kg. m'3
SMREK,JEDĽA, TOPOĽ - 350-400 kg .m3 BREST,DUB 640-650 kg .m3 BUK 680 kg .m"3 AGÁT,HRAB - 730-800 kg .m"3
40. Čo je to napúčanie, koeficient objemového napúčania
Zvyšovanie vlhkosti v intervale od 0-30% pozorujeme zväčšovanie rozmerov a objemu dreva - to spôsobuje viazaná voda.
41. Čo je to zosychanie, koeficient objemového zosychania
Je obráteným procesom napúčania - ide o zmenšovanie rozmerov a objemu dreva znížením obsahu viazanej vody
42. V ktorom smere je najväčšie a v ktorom najmenšie zoschnutie Drevo zosychá aj naprieč vlákien rozdielne. V tangenciálnom smere je zoschnutie 1,5 až 2 - krát väčšie ako v radiálnom smere.
43. Čo je pružnosť dreva
Schopnosť dreva nadobúdať pôvodný tvar a rozmery po odľahčení
44. Čo je to plastickosť dreva
Schopnosť dreva zachovať si zdeformovaný tvar a rozmery po odľahčení
45. Čo je to pevnosť dreva
Schopnosť dreva odolávať vplyvom mechanických zaťažení, bez porušenia štruktúry
46. Anizotropia mechanických vlastností-
Rôznosť mechanických vlastností v objeme dreva a ich závislosť od smeru . Pružné deformácie ukazujú rozdiel v 3 navzájom kolmých smeroch a to v pozdĺžnom, radiálnom a tangenciálnom.
Mechanické namáhanie - je taký stav, pri ktorom na drevo pôsobia vonkajšie mechanické sily, ktoré ho deformujú v závislosti od miery vnútorného odporu jeho štruktúry. Kritéria mechanického namáhania - statické a dynamické (časovo nepremenné, alebo meniace sa s časom)
(A/ Základné mechanické vlastnosti: pružnosť, plastickosť, húževnatosť, pevnosť B/ Z hľadiska časového pôsobenia zaťažujúcich síl na teleso rozlišujeme mechanické zaťaženia: dynamické, statické, kmitavé, trvalé)
47. Čo je to napätie v dreve, deformácia dreva
Napätie v dreve predstavuje mieru vnútorných síl, ktoré vznikajú v telese ako výsledok vyvolaný vonkajšími mechanickými silami. Napätie je pomer veľkosti vnútornej sily na jednotku plochy namáhaného prierezu.
Deformácia dreva je zmena tvaru a rozmerov dreva vyvolaná pôsobením mechanických síl ako aj vlhkostnými napätiami. Deformácie delíme na pružné deformácie
- deformácie pružné v čase
- plastické deformácie(trvalé)
48. Diagram napätie - deformácia pridreve
Možno rozdeliť na 2 časti - lineárnu časť po medzu úmernosť a nelineárnu časť od medze úmernosti po medzu pevnosti Diagram udáva
- medzu pevnosti
- medzu úmernosti
- modul pružnosti
- pružné deformácie
- plastické deformácie
- množstvo energie vynaloženej na pružnú deformáciu, plastickú deformáciu a deformáciu pružnú v čase
49. Čo predstavuje medza úmernosti a čo medza pevnosti
Medza úmernosti: lineárna časť po medzu úmernosti
Celý proces deformovania dreva až po zlom počas krátkodobého zaťaženia vplyvom vonkajších mechanckých síl rozdeľujeme na 2 oblasti:
- na pružnú oblasť, ktorú reprezentuje úsek po medzu úmernosti - kedy vznikajú len
pružné deformácie - pružnoviskóznoplastickú oblasť, v ktorej vznikajú okrem pružných deformácií aj
deformácie pružné v čase a platické deformácie. Je to úsek od medze úmernosti po medzu pevnosti Medza pevnosti: nelineárna časť od medze úmernosti po medzu pevnosti
50. Aké druhy pevnosti dreva poznáte, ktoré hodnoty pevností sú najvyššie a ktoré najnižšie
Pevnosť dreva v tlaku : pozdľž vlákien
30-70 MPa kolmo na vlákna v radiálnom smere, kolmo na vlákna v tangenciálnom smere , Pevnosť dreva v ťahu: pozdľž vlákien
120MPa kolmo na vlákna v radiálnom smere, kolmo na vlákna v tangenciálnom smere
20-52 MPa Pevnosť v šmyku: šmyk v radiálnej rovine pri pôsobení síl v smere vlákien, šmyk v tangenciálnej rovine pri pôsobení síl v smere vlákien šmyk v radiálnej rovine pri pôsobení síl kolmo na vlákna šmyk v tangenciáinej rovine pri pôsobení síl kolmo na vlákna šmyk v priečnej rovine pri pôsobení síl kolmo na vlákna tangenciálnym smerom šmyk v priečnej rovine pri pôsobení síl kolmo na vlákna radiálnym smerom
90 MPa Pevnosť dreva v ohybe: - najväčšie uplatnenie v praktickom živote
51. S ktorými pevnosťami dreva sa najčastejšie stretávame v praxi
Pevnosť dreva v ohybe, pevnosť v šmyku - nábytkárstvo
52. Technologické vlastnosti -tvrdosť, ohýbateľnosť
Statická tvrdosť dreva - schopnosť dreva klásť odpor proti vnikaniu iného telesa do
jeho štruktúry. Má význam pri opracúvaní rezními nástrojmi (pílenie, frézovanie,
lúpanie) a v tých prípadoch, keď sa drevo odiera (podlahy). Brinellova a Jankova
tvrdosť.
Rázová húževnatosť dreva - schopnosť dreva absorbovať prácu rázovým ohybom,
cieľom takéhoto namáhania je zistiť veľkosť práce, ktorá je potrebná na prerazenie
(zlomenie) dreva za daných podmienok
Ohýbateľnosť dreva A/ Z technologickej stránky niektoré výhody oproti iných spôsobom tvarovania - hladší povrch, ohnutéčasti sú tuhšie a pevnejšie, spotreba energie je nižšia - výroba športového náradia , nábytok
B/ aby sa stanovila schopnosť drevín ohýbať sa
C/ hlavným dôvodom zlého ohýbania je malá deformácia pri zaťažení v ťahu pozdĺž vlákien oproti tlaku v tom istom smere
53. Funkcie skladu
Skladová - zásoba
Výrobná - komplex výrobných aj nevýrobných technologických operácií
s cieľom pretvoriť drevo na špecifikované piliarske výrezy
ochranná zabezpečenie suroviny pred jej znehodnotením a ošetrenie pred
jeho spracovaním
54. Technológia výroby špecifikovaných piliarskych výrezov
-prijímanie suroviny
-zisťovanie prítomnosti kovových predmetov v surovine
-skracovanie guľatiny
-odkôrňovanie výrezov
-triedenie výrezov
-dávkovanie a smerovanie do pílnice
55. Ihličnatá piliarska technológia - charakteristika
Je s ňou neodmysliteľne spojený hlavný piliarsky stroj - rámová píla - stroj pre skupinový porez predovšetký prizmovaním
56. Listnatá piliarska technológia - charakteristika
Spája sa hlavný piliarksy stroj- kmeňová pásová píla - stroj na individuálny porez s aplikáciou základných aj špeciálnych porezov
57. Pílnica- hlavná funkcia
PÍLNICA výrobná hala, v ktorej sú umiestnené v technologickej postupnosti hlavné a vedľajšie piliarske stroje. Porez piliarskych výrezov je komplex technologických operácií, ktorými piliarske výrezy spracovávame pozdĺžnym delením na rezivo. Podľa počtu nástrojov delíme porez na : individuálny a skupinový
58. Porez na ostro, porez s prizmovaním - nakresliť
Porez na ostro - pre menej kvalitné suroviny, -jedným prechodom hlavným strojom rozdelíme výrezy na rezivo požadovaných hrúbok.
Porez prizmovaním je najpoužívanejší spôsob rezania ihličnatých výrezov, prvým rezom sa vyrába prizma a z bočnej zbiehavej časti bočné rezivo. Výška prizmy je širkou reziva. Druhým prechodom sa prizma poreže na rezivo požadovanej hrúbky.
59. Doskové rezivo - rozdelenie
Je neomietané a omietané rezivo , hrúbka do lOOmm, šírka b 2h. Podľa hrúbky sa delí na :
dosky - h= 13-32 mm ihličnaté a 16-35mm - listnaté
fošne-h = 40-100 mm ihličnaté aj listnaté krajnicové dosky - bočné neomietané doskové rezivo krajnica - bočné neomietané rezivo, ľavá strana je oblá
60. Hranené a polohranené rezivo - rozdelenie
Hranené rezivo
Je rezivo pravouhlého prierezu. Podľa plochy priečneho prierezu S sa delí na : Hranol S >100 cm2 Hranolček S = 25-100 cm2 Lata S= 10-25 cm2 Lišta S< 10 cm cm2
Polohranené rezivo -je dvojstranné rezaným rezivom s oblými bokmi. Delí sa na : Drevené podklady - rezivo hrúbky najviac 10 mm Trámy - rezivo hrúbky viac ako 100 mm
61. Hlavné piliarske stroje a vedľajšie piliarske stroje
Hlavné piliarske stroje : rámové píly, kmeňové pásové píly, piliarske agregáty Vedľajšie piliarske stroje: skracovacie píly (cirkulár), omietacie píly(odstraňuje obliny), rozmietacie píly, stroje na úpravu odpadu.
 Porez ihličnatej suroviny rámovými pílami - pílnica s jednou rámovou pílou - pílnica s dvojicou rámových píl62. Charakteristika hlavných piliarskych strojov- prednosti, nedostatky Hlavné piliarske stroje :
 najužšia rezná škára sa dosahuje pri poreze kmeňovými pásovými pílami 2,4-2,6 mmrámové píly, ostrie je upravené rozvodom a rezná škára je 2,8 - 3,4 mm, teda produkujú väčší podiel pilín.
Najširšia rezná škára je vytváraná kmeňovými kotúčovými pílami, s reznou škárou 6-8 mm
Kmeňové pásové píly - schopnosť porezať akýkoľvek priemer výrezu, túto vlastnosť má jedine tento stroj.
Prednosti : - nelimitovaný priemer výrezov
- možnosť porezu netriedených výrezov
- možnosť tvorby porezovej schémy za chodu stroja
- výborná píliarska výťažnosť
- veľmi malý podiel piiín
- veľmi dobrá kvalita reznej plochy
Nedostatky : - nízka produkcia práce kvalitatívno-kvantitatívna rôznorodosť reziva vysoké požiadavky na obsluhu 63. Technológia agregátneho porezu - princíp hranol + štiepky
Kruhový reduktor výrezov - opracúva výrez do valcovitého tvaru
Dvojstranná prizmovacia sekačka - 2frézovacie hlavy tvaru zrezaného kužeľa ,
uložené do samostatných horizontálnych hriadeľov. Výroba štiepky.
Štvorhranná hranolovacia sekačka - frézovacia sekcia pozostáva zo 4 frézovacích hláv. Výroba hranolov.
Agregáty čiastočné - vyrábajú prizmu, hranol, neomietané rezivo a štiepku. Agregáty úplné - pozostávajú z 3sekcií - vstupnej - frézovacej- rozrezávacej, v ktorej pracujú kotúčové alebo pásové píly.
Prefabrikácia reziva na prírezy - pri týchto operáciách rezivo prechádza ďalším opracúvaním rezaním, frézovaním, sústružením, vŕtaním, dlabaním, brúsením, pri ktorých vzniká rôzny odpad.
64. Technológia výroby prírezov
Podľa spôsobu výroby sa prírezy rozdeľujú na :
rezané - vyrobené rezaním reziva na úžitkovo špecifikované prírezy lepené - vyrobné zlepením kusových častí reziva do blokov s následným rozrezávaním na špecifikované prírezy.
Spôsoby pre spracovanie na prírezy: Jednoduché - jednooperačné
priečne skracovanie reziva
pozdĺžne skracovanie reziva
rozmietanie reziva
Rozbor kombinovaných spôsobov spracovania reziva na prírezy vytvára záver, že pozdĺžno-priečnym spôsobom v porovnaní s priečno-pozdĺžnym spôsobom možno dosiahnuť : vyššie percento celkovej výťažnosti prírezov lepšie využitie reziva na výrobu dlhých prírezov.
Výroba prírezov lepením :'l. nekonečný vlys - spájanie na dĺžku » spoj na šikmé preplátovanie • spoj na klinové jednoduché ozuby
2. spájanie dreva na šírku nanesením lepida na bočné plochy kusových častí a ich následné spojenie v lisoch.
65. Sušenie - charakteristika
Fyzikálny daj, pri ktorom sa účinkom tepla znižuje obsah vody v dreve. Sušením dreva rozumieme zníženie vlhkosti dreva medzi BNV(30%) a spracovateľskou vlhkosťou 8% - úbytok vody voľnej ako aj viazanej.
Výhody: ochrana pred drevokaznými hubami, zlepšenie mechanických vlastností, stabilizácia tvaru a rozmerov, možnosť povrchovej úpravy, zlepšenie impregnácie, výhrevnosť, spaľovanie, čistota povrchu pri pílení, hobľovaní, brúsení, znižuje sa hmotnosť (pri doprave), tepelná a elekrická vodivosť.
Nevýhody: tvorenie trhlín, skôrnatenie, zosychanie (zmena tvaru), zmena farby
Parametre sušenia:
teplota vzduchu psychrometrická diferencia t rýchlosť prúdenia vzduchu tlak sušiaceho prostredia
66. Prirodzené sušenie - charakteristika Na voľnom priestranstve - drevo sa uloží do klietok , ktoré sa zastrešia. Okolitou teplotou vzduchu a vetra sa drevo suší podľa druhu 60-300 dní na vlhkosť 15 až 20
Výhody: prírodný zdroj energie, jednoduchosť sušenia najmä ihličnatých tenších sortimentov.
Nevýhody: sezónnosť, dlhý čas sušenia, potreba väčších plôch, nerovnomernosť rozloženia vlhkosti v klietke
67. Umelé sušenie - charakteristika
Je sušenie s úplne riadenými vysúšajúcimi podmienkami. Suší sa teplým vzduchom, prehriatou parou, vákuovo alebo elektrickou energiou.
68. Hydrotermická úprava dreva - charakteristika (PARENIE)
Spoločné pôsobenie tepla a pary resp. vody na drevo, pričom HU môže splsobiť zmeny fyzikálnycn, mechanických a chemických vlastností. dočasné zmeny - reverzibilné trvalé zmeny - ireverzibilné
1. zmena prirodzenej farby - farebná egalizácia
2. uvoľnenie rastových napätí
3. ohýbanie dreva
4. ochrana dreva
69. Čo je to farebná egalizácia
Zmena orirodzenej farby. Pod farebnou egalizáciou sa rozumie rovnomerné sfarbenie bukovéno dreva do červenohneda v celom priereze..
70. Prostriedky na ochranu dreva
Sú chemické prostriedky, ktoré na základe svojho zloženia slúžia k prevencii pred napadnutím hubami alebo hmyzom a k ochrane pred zničením. Prostriedky sa skladajú minimálne z účinnej látky a rozpúšťadla. Účinné latky sú buď soli kovov alebo organické zlúčeniny.
Chemické prostriedky : Ochrana pred hmyzom, Ochrana pred hubami, Ochrana pred požiarom (prostriedky spomaľujúce horenie, prostriedky vytvárajúce spenenú vrstvu)
71. Čo je to dyha, zosadenka
Dyha - tenký list dreva, max. hrúbky 7 mm, ktorá môže byť vyrobená centrickým lúpaním, krájaním alebo pílením.
Zosadenka , alebo (zosadená dyha): je dyha zlepená alebo iným spôsobom spojená hranami.
72. Čo je to preglejka, latovka
Je doska vytvorená zlepením 3 alebo viacerých dyhových listov, pričom smer vlákien susedných vrstiev je spravidla na seba kolmý
73. Čo je to tvarová preglejka ako ju získame
Je preglejka vyrobená z dýh lisovaných do rôzneho tvaru. Získame ju lisovaním
74. Technologický postup pri výrobe konštrukčných dýh
krátenie guľatiny na dĺžku lúparenských výrezov
odkôrňovanie
hydrotennická úprava
75. Centrovanie
Upnutie výrezu v ekonomicky najvýhodnejšej polohe, aby sme dostali čo najväčší možný pás dyhy. Cenlrovaním sa znižuje množstvo nálupov a dýh, ktoré je potrebné zosadzovať.
76. Lúpanie - princíp
Je rezanie dreva v rovine rovnobežnej s vláknami a kolmo k ich dĺžke, pri ktorom hlavný pracovný pohyb (otáčanie) robí materiál (výrez) a pohyb priamočiary robí nôž.
77. Tlakovnica - uloženie
Je oceľová tyč hrúbky 12 až 15 mm a šírky 50 až 80 mm. Uhol zaostrenia tlakovnice býva v medziach 50 až 80°.
Poloha noža a tlakovnice je veľmi dôležitá z hľadiska kvality získanej dyhy. Poloha tlakovnice vzhľadom k nožu je určená : Horizontálnou vzdialenosťou medzi tlačnou hranou tlakovnice a ostrím noža výškou tlakovnice nad ostrím noža h0
78. Systémy odoberania dýhového pásu od lúpacieho stroja
A.TRAY SYSTEM - vhodný pre hrubé dyhy z ihličnatých drevín, dyhy od lúpacieho stroja sú vedené transportnými pásmi, ktoré sú usporiadané v 1 až 8 etážach nad sebou, odtiaľ sú oasuvané k nožniciam alebo priamo do kontinuálnej sušiarne.
B.Navíjanie dyhy na cievky je používané pri väčších priemeroch výrezov, navíjanie sa na cievky a rýchlosť navíjania je synchonizovaná s rýchlosťou lúpania. Cievky s navinutými dyhami do priemeru 800 až 900 mm sa skladujú v zásobníku.
79. Sušiarne dýh
Vlhkosť mokrých dýh - 30 až 120 % -konečná vlhkosť po sušení nevodovzdorné preglejky 8 až 10 % vodovzdomé preglejky 4 až 6 %
Valčekové sušiarne - s automatickým vkladaním aj odoberaním dýh
a) pozdĺžna cirkulácia
b) priečna cirkulácia
c) impaktné sušenie -najvýhodnejšie
Pásové sušiarne - tieto typy sušiarní sa vyznačujú nižšími výkonmi v porovnaní s valčekovými sušiarňami dýh ale je bezpečnejšie vedenie dýh.
80. Zosadzovanie - princípy
Zosadzovanie konštrukčných dýh
a) po šírka
b) po dĺžke
1. dýhové zosadenky sa spájajú pomocou lepiacej pásky
2. lepenie na hranách pomocou lepidla
3. zosadzovanie pomocou plastického vlákna
pozdĺžne zosadzovacie stroje s tavným vláknom ZIG-ZAG priečne zosadzovacie stroje s tavným vláknom
81. Výroba preglejok - nanášanie lepidla, skladanie súborov lepením dýh
Lepidlo sa nanáša rôznymi spôsobmi : kontaktným, polievaním, vytlačovaním, pneumatickým alebo mechanickým striekaním, najčastejšie valcové nanášačky
82. Lisovanie súborov (aspoň jeden lis popísať)
Najčasteišie sa na lisovanie preglejok používajú mnohoetážové vyhrievané lisy, používajú sa lisy z parným alebo vodným vyhrievaním platní - rôznej konštrukcie stĺpové, rámové a skriňové.
Napr. lis s tvarovanými platňami na lepenie tvarových výliskov (sedadiel, operadiel) Jednoetážové lisy periodické, kontinuálne-pozostávajú z 2 na seba uložených nekonečnýcn oceľových pásov, medzi ktorými sa prepúšťa lisovaný súbor, tlak je vyvinutý pomocou valcov.
83. Latovky - princíp výroby
Stredná vrstva dosky je vytvorená z latiek prírodného dreva, obojstranne oblepená dyhami, smer vlákien susedných dýh musí byť na seba kolmý. Latovkový stred je hrubý min. 7 mm nebýva hrubší ako 30 mm Stredná vrstva môže byť vyhotovená aj z menších drevných elementov - doštičiek tenších ako 7 mm Latovky so stredom špagátovým, so stredom lepeným. Latovky sa vyrábajú v týchto základných veľkostiach : Šírka 1220 mm, dĺžka 2400 mm, hrúbka -16,19,22,25,30,35 mm. Pre výrobu nábytku - 16, 19, 22 mm.
84. Krájané dyhy - charakteristika, princíp výroby
Pri výrobe dekoračných dýh je guľatina spravidla krátená na dĺžku a rozrezávaná na prizmu pred hydrotermicko úpravou. Excentrické lúpanie - vhodným upnutím sa snažíme získať dyhy s najkrajšou kresbou Krájanie dýh - pozdĺžne a priečne krájanie. Priečne krájanie sa používa na výrobu väčšiny dekoračných dýh. Horizontálne krájacie stroje Zvislé krájacie stroje Šikmé krájacie stroje
85. Drevovláknitá doska - charakteristika, technologický postup výroby m.sp.
Je doskový materiál s hrúbkou 1,5 mm alebo väčšou, vyrábaný z lignocelulozových vlákien pôsobením teploty a tlaku
A. vláknité dosky vyrábané mokrým spôsobom m.sp. - tieto dosky majú v štádiu
formovania vláknitého koberca vlhkosť vyššiu ako 20 %. Podľa svojej hustoty sa delia na: - mäkké izolačné vláknité dosky hustota menšia ako 400 kg m"3
- stredne tvrdé vláknité dosky hustota 400 kg m"3 - 900 kg m"3
- tvrdé vláknité dosky hustota 900 kg m"3 a viac B. vláknité dosky vyrábané suchým spôsobom tieto dosky majú v štádiu formovania vláknitého komerca vlhkosť nižšiu ako 20 % a hustotu 600 kg m'3 Polotvrdé vláknité dosky (MDF) sa vyrábajú s prísadou syntetického spojiva pôsobením teploty a tlaku, úpravou môžu získať doplnkové vlastnosti napr. zvýšenú
odolnosť proti ohňu. proti vlhkosti, biologickú odolnosť. 86. Drevotriesková doska - charakteristika, technologický postup výroby
Je formovaný doskový drevný materiál, vyrobený lisovaním za tepla z malých
a) drevných častic (triesok, hoblín, pilín, lamiel),
b) iných lignocelulozových častíc (napr. ľanové pazderie, konopné pazderie, bagasy.) s lepidlami.
Spôsob výroby : plošne lisované,
výtlačné lisované - plné (bez otvorov), a vyľahčené (s rurkovými otvormi)
87. Suroviny pre výrobu aglomerovaných materiálov AM
hlavným komponentom - lignocelulózové suroviny - predovšetkým drevo druhá skupina - chemické pomocné látky - spojivá, tvrdivá, hydrofogizačné látky, retardéry horenia.
88. Aké lepidlá používame pri výrobe aglomerovaných materiálov
Organické spojivá - lepidlá UF lepidla (močovinoformaldehydové) MF - melamínformaldehydové lepidla PF - fenolformaldehydové lepidlá
Anorganické spojivá predovšetkým cement, sadra, vodné sklo
89. Čo sú to tvrdivá a čo sú hydrofobizačné prostriedky
Tvrdivá (prísady lepidiel) -pri UF lepidlách, u tvrdív je dôležité, aby maii kvázi latentný charakter, a aby drevné častice nanesené lepidlovou zmesou, ktorej súčasťou býva aj tvrdivo, vykazovali potrebnú. životnosť, t.z." , aby vtvrdzovací proces sa začal urýchlovať - prebiehať až počas lisovania, teda pri zvýšenej teplote.
Hydrofobizačné prostriedky : AM vykazujú značné hrúbkové napúčanie a pri použití UF lepidiel nízku odolnosť proti pôsobeniu vody, prípadne vlhkého vzduchu, preto je nutné eliminovať alebo aspoň zmierňovať vhodnými voduodpudzujúcimi prostriedkami pôsobenie vody. -Najrozšírenejšie sú látky na báze parafínov.
90. Čo je to dezagregácia (delenie) dreva
Je to dezintegrácia dreva t.j. delenie rastlého dreva, ako napr. lesných sortimentov ale aj priemyselného odpadu na časti a častice (štiepku, triesku, vláno).
91. Ako vyzerá štiepka a na akých strojoch ju získame
(Štiepka má približne veľkosť kocky cukru.) je prvým stupňom dvojstupňovej výroby triesok alebo vlákna
Štiepky sa vyábajú na a) Kotúčových (diskových) sekačkách b) bubnových sekačkách
Rozmery štiepok vhodné pre výrobu triesok alebo vlákna sú dĺžka 20 až 50 mm šírka 20 až 40 mm hrúbka 3 až 5 mm
92. Ako vyzerá trieska, čim je charakterizovaná, na akých strojoch ju získame
Kritérium charakterizujúce kvaiitu triesok - stupeň štíhlosti
Vypočítame : stupeň štíhlosti (s) =dĺžka triesok (I): hrúbka triesok (h) x hustota .s. dreva
Získavame ju r.a 1 .Trieskovacích strojoch : Kotúčové triskovacie stroje so zvislým alebo vodorovným hriadeľom(najkva!itnejšie triesky) 2.Bubnových trieskovacích strojoch 3.Prstencových trieskovacích strojoch
93. Čo je to rozviákňovanie - popíšte aspoň jeden spôsob
Rozvlákňovaním sa získavajú samostatné vlákna, častejšie zväzky vlákien, ktoré tvoria základné stavebné - konštrukčné jednotky vláknitých výrobkov.
Proces rozvlákňovania
o mechanický
o termomechanický
o chemomechanický
o explózny (vystreľovací)
Mechanický - dezagregácia dreva iba pôsobením trenia, napr. brúsením. Princíp spočíva v tom, že sa vykrátene polená pritláčajú na povrch rotujúceho a zvlhčovaného kamenného valca, pričom zrnitý kameň vytrháva zväzky vlákien.
Bauerov mlyn - slúži na výrobu vlákna mletím štiepok. Štiepky sa domieľajú medzi 2 protismerne rotujúcimi mlecími kotúčmi vo vodnom prostredí.
94. Nanášanie lepidla na triesky, zariadenia a nanášanie lepidla na vlákno m. sp. Kvalitu lepenia ovplyvňuje nielen rovnomernosť nánosu lepidla ale aj jeho najjemnejšie rozptýlenie na ploche triesok - to všetko závisí aj od rozmerovej rovnomernosti triesok.
(Zariadenia):nanášačky - bubnová nanášačka rýchlobežné prstencové nanášacie zariadenia
nanášanie lepidla m sp. - lepidlo a chemikálie sa najčastejšie pridávajú do vodnej suspenzie vlákna a to diskontinuálne do zmiešavacích látkových nádrží alebo kontinuálne do glejacej skrine.
95. Formovanie - vrstvenie trieskového koberca
proces rekonštitúcie dezintegrovaneho dreva do kompaktného celku
dôležitéčinitele pri vrstvení - rovnomernosť vrstvenia po ploche dosky ale aj po hrúbke dosky (profil), plynulosť procesu vrstviace zariadenie sa skladá zo zásobníka s dávkovacím zariadením a z vrstviacej hlavy
96. Formovanie vláknitého koberca za mokra
Formovanie vláknitého komerca z vodnej suspenzie vlákna, zásady - rovnomernosť vrstvenia a symetrická konštrukcia koberca. Dopravné a vrstviace médium je vody , ktorej mnohomásobný prebytoK rnusí byť v procese formovania koberca odstránený. Pre tento účel sa používajúšpeciálne zariadenia , ktorých súčasťou je sito a systém pre odstraňovanie vody z vodnej suspenzie - gravitáciou, odsávaním a mechanickým vytláčaním . Proces odvodňovania 3 sekcie
1. z natokovej skrine vláknitá suspenzia vyteká na dopravné
a odvoaňovacie sito 2. zóna vybavená stacionárnymi sacími skriňami
3. zóna lisovacia - vláknitý koberec prechádza cez sústavu valcov,
mechanicky vytláčajú obsiahnutú vodu.
97. Čo je podstatou lisovania vláknitého koberca
Tlak pomocou hydraulických lisov a spolupôsobením tepla - zhusťovanie
koberca - je uľahčené súčasnou plastitikáciou drevných častíc pôsobením tepla a vlhkosti, teplo je privádzané do koberca z vyhrievaných platní lisu.
Pre vlastnosti výrobku je rozhodujúca miera zhustenia a súdržnosťjednotlivých častíc.
Teplota lisovacích platní je konštantná, koberec drevných častíc musí byť natoľko prehriaty, aby v ňom prebehli žiadúce zmeny predovšetkým vytvrdnutie lepidla.
|
